Poezie

Tanka je najstaršia a najznámejšia forma japonskej poézie. Je to krátka, lyrická báseň, ktorá sa skladá z piatich veršov s presne určeným počtom slabík: 5-7-5-7-7. To znamená, že celá tanka má 31 slabík.

Čóka je starý japonský básnický žáner, ktorý už dnes nenájdeme. Boli to dlhšie básne, bez presne stanoveného počtu veršov.

Kokinwakašú je základná antológia japonskej poézie a zároveň prvá oficiálna cisárska zbierka básní. Vznikla v roku 905 a zahŕňa viac ako tisíc básní rôznych autorov. Je považovaná za základný kameň japonskej poezie a predstavuje vrchol poetického umenia obdobia Heian.

Haiku je krátka, tradičná japonská básnická forma, ktorá sa vyznačuje svojou stručnosťou a schopnosťou vyvolať silný obraz alebo emóciu. Zvyčajne má tri verše a obsahuje celkovo 17 slabík, rozdelených do vzoru 5-7-5.

Haikai no renga bola v Japonsku veľmi obľúbenou spoločenskou aktivitou, pri ktorej skupina ľudí postupne tvorila dlhú báseň. Predstav si to ako literárnu štafetu, kde každý pridá svoju časť.

Renga je tradičný japonský básnický žáner, ktorý sa dá prirovnať k dlhej reťazovej básni.

Uta awase boli v japonskej literatúre, najmä v období Heian, básnické súťaže. Boli to spoločenské a literárne udalosti, ktoré sa konali najmä na cisárskom dvore.

Azuma uta je jeden z najstarších druhov japonskej poézie. Doslova preložené znamená "piesne z východu", čo sa týka východných oblastí Japónska, najmä regiónu Kantó.

Sakimori no uta je v japonskej literatúre špecifický druh poezie, ktorý pochádza z obdobia Nara a Heian. Tieto básne písali takzvaní sakimori – muži, ktorí boli nasadení na stráženie hraníc Japonska.