Díla

Man'jóšú je najstaršia a najrozsiahlejšia antológia japonskej poézie. Môžeme si ju predstaviť ako zbierku tisícov básní, ktoré vznikli v období od 7. do 8. storočia. Tieto básne vytvorili rôzni ľudia, od cisárov a aristokratov až po bežných ľudí.

Heike monogatari je jedným z najvýznamnejších diel japonskej literatúry a predstavuje epickú báseň, ktorá rozpráva o vzostupe a páde klanu Taira (Heike) počas obdobia Genpei vojny (1180-1185).

Šinkokinwakašú, alebo aj Šinkokinšú, je mimoriadne významná antológia japonskej poézie. Jej názov v preklade znamená "Nová zbierka starých a súčasných básní". Bola dokončená v roku 1205 a patrí medzi osem oficiálnych cisárskych antológií.

Kondžaku monogatarišú je jednou z najvýznamnejších zbierok príbehov v japonskej literatúre. Bola zostavená v 12. storočí a obsahuje množstvo rôznorodých príbehov, od historických až po legendárne a fantastické.

Gendži monogatari je považovaný za jeden z najvýznamnejších románov v histórii japonskej literatúry. Napísala ho dvorná dáma Murasaki Šikibu okolo roku 1000.

Taketori monogatari, často prekladané ako "Príbeh o strihačovi bambusu" alebo "Príbeh o princeznej Kaguya", je jedným z najstarších a najznámejších japonských rozprávok. Je považované za jeden z najstarších príkladov japonskej prózy.

Ise monogatari je jedným z najvýznamnejších diel japonskej literatúry, ktoré vzniklo v období Heian. Ide o zbierku 125 príbehov a približne 200 básní, ktoré sú spojené do jedného celku.

Najstaršia dochovaná japonská kronika, akási kniha mýtov a legiend, ktorá vznikla v 8. storočí. Je to jeden z najdôležitejších prameňov pre pochopenie raných japonských dejín, náboženstva a kultúry.

Kageró nikki (蜻蛉日記, doslova "Denník vážky") je jedným z najvýznamnejších diel japonskej denníkovej literatúry (nikki bungaku) z obdobia Heian. Napísala ho neznáma autorka, ktorá je známa len ako Matka Michitsuny.

Nihonšoki, alebo aj Japonská kronika, je druhou najstaršou dochovanou japonskou kronikou. Je to oficiálne historické dielo, ktoré vzniklo na príkaz japonského cisára.

Kokinwakašú je základná antológia japonskej poézie a zároveň prvá oficiálna cisárska zbierka básní. Vznikla v roku 905 a zahŕňa viac ako tisíc básní rôznych autorov. Je považovaná za základný kameň japonskej poezie a predstavuje vrchol poetického umenia obdobia Heian.

Tosa nikki je jedným z najvýznamnejších diel japonskej literatúry, konkrétne zo začiatku 10. storočia. Aj keď je autorom tohto denníka považovaný muž, Ki no Tsurayuki, je napísaný v ženskej osobe, čo bolo v tom čase netradičné.

Makura no sóši je dielo japonskej literatúry, ktoré napísala dvorná dáma Sei Šónagon v období Heian. Toto dielo sa často prekladá ako Sešity pod polštárom alebo Zápisky z volných chvíľ.

Ókagami (大鏡) je významné dielo japonskej literatúry, ktoré sa často prekladá ako Veľké zrkadlo. Napísané okolo roku 1119 neznámym autorom, ponúka fascinujúci pohľad na japonskú históriu a spoločnosť v období Heian (794–1185).

Imakagami je japonské rekishi-monogatari napísané v neskorom období Heian.

Mizukagami je japonské rekishi monogatari. Predpokladá sa, že bol napísaný okolo začiatku obdobia Kamakura c. 1195. Bol pripísaný Nakayama Tadachika alebo Minamoto Masayori, ale skutočný autor nie je známy. Je to tretia kniha zo série štyroch zrkadiel.